Ako vyhodnocujeme pozorovania?

Uverejnené:  01.03.2018   Naposledy aktualizované:  02.10.2018 

Pri vyhodnocovaní pozorovaní sa v našej redakcii riadime súborom istých pravidiel, a to prirodzene takým spôsobom, aby boli jednotlivé pozorovania navzájom porovnateľné. Zásady našej vyhodnocovacej metodiky sú nasledovné:

 

(1) Atribúty pozorovania

Pri sprostredkovaní pozorovania požadujeme od autorov uvádzať polohu pozorovacieho miesta s čo najväčšou presnosťou, ideálne tiež dokumentovať toto miesto prostredníctvom fotografie.

Štandardne pri simuláciach uvádzame pridanú výšku fotoaparátu 2 m, ktorá zohľadňuje výšku pozorovateľa.

Ak je pozorovanie uskutočnené z miesta, vyvýšeného nad úroveň terénu (vyhliadková veža, skaly, apod.), pridáva sa k výške fotoaparátu aj výška daného objektu/útvaru tak, aby simulácia zodpovedala reálnemu stavu, teda pomerom pozorovacieho miesta a súčasne výsledku zachytenému na fotografii(-iách).

V prípade pozorovaní s tzv. viditeľnosťou "za horizont" pri neštandardných atmosférických podmienkach k pozorovaniu poznamenávame, resp. pri výške fotoaparátu uvádzame jej hodnotu tak, aby simulácia podľa možnosti čo najpresnejšie odrážala reálny výsledok zachytený na fotografií(-iách).

(2) Referenčný simulátor

Pri oficiálnom vyhodnocovaní pozorovaní považujeme za referenčný simulátor panorám UDeuschle . Tento simulátor sme v redakcii zvolili za smerodatný z dôvodu jeho dlhodobo najväčšej spoľahlivosti spomedzi dostupných variantov, a taktiež kvôli jeho nesporne najlepšej užívateľskej funkcionalite v tých aspektoch, ktoré sú kľúčové pre čo najpresnejšie vyhodnotenie pozorovania.

Ostatné verejne dostupné simulátory (PeakFinder , HeyWhatsThat ) tak pri vyhodnocovaní pozorovania do úvahy neberieme! 

(3) Stanovenie dosiahnutej vzdialenosti pozorovaného objektu

Pochopiteľne, pri vyhodnocovaní pozorovania je nutné prihliadať aj na kvalitu fotografického materiálu. Platí samozrejmá zásada, že rozhodujúcim kritériom pre stanovenie dosiahnutej vzdialenosti je vždy rozlišovacia úroveň fotografie. V praxi často nastávajú prípady, že rozlišovacia úroveň je v mieste posudzovaného objektu horšia, inými slovami teoreticky dosiahnuteľná vzdialenosť pozorovania leží v takom bode, ktorý nie je vzhľadom ku kvalite fotografie spoľahlivo rozlíšiteľný. V týchto prípadoch prisudzujeme hodnotu pozorovania vždy tomu bodu, ktorého prítomnosť na fotke je v každom prípade logicky jasná a dobre evidovateľná. Takými bodmi sú typicky napr. vrcholy kopcov. Ak teoretické maximum neleží na vrchole, ale povedzme na svahu kopca, pre jeho skutočné označenie za najvzdialenejší bod pozorovania vyžadujeme pri vyhodnocovaní dostatočnú rozlíšiteľnosť fotografie v daných miestach, ktorá spoľahlivo dokumentuje zobrazenú skutočnosť vzhľadom k teoretickému stavu (simulácii).

Dosiahnutú vzdialenosť pozorovania uvádzame v kilometroch s presnosťou na jedno desatinné miesto.

Redakcia