Čo a ako: vlhkosť vzduchu a výpar


Princípy a súvislosti vo vzťahu vlhkosti vzduchu a výparu a dohľadnosti, alias dôležitý základ i základná neistota.

Vlhkosť a výpar – stručné intro

Vlhkosť vzduchu je základným meteorologickým prvkom, vyjadrujúcim množstvo vodnej pary, t.j. vody v plynnom skupenstve, vo vzduchu. Výpar (evaporácia) v meteorológii pre zmenu znamená množstvo vody, ktoré sa vyparí (t.j. zmení skupenstvo z kvapalného na plynné) do ovzdušia z povrchu pôdy, povrchu vlhkých rastlín, alebo voľnej vodnej hladiny. Pre ujasnenie, v tomto článku bude reč práve o vode v plynnom skupenstve, čiže neviditeľnej, neskondenzovanej vodnej pare.
{Produktom kondenzácie / Oblačnosti sa budeme osobitne venovať v jednom z nasledujúcich článkov série.}  .

Základná vlhkostno-výparová teória

Zrejme najzásadnejšia zo všetkých zásad o dohľadnosti hovorí, že táto závisí od množstva vodnej pary vo vzduchu: čím je vodnej pary viac, tým sa dohľadnosť znižuje. Nemenej významnou je popritom aj súvislosť medzi množstvom vodnej pary v ovzduší a teplotou vzduchu: teplejšia atmosféra je schopná obsiahnuť väčšie množstvo vodnej pary.

Výpar teda všeobecne dohľadnosť kazí a čím je jeho intenzita vyššia, tým horšie. No a výpar je tým intenzívnejší, čím je okolitá teplota vyššia, čím je okolitý vzduch suchší, čím rýchlejšie vanie vietor, čím viac je povrch prevlhčený zrážkami.

Neistý fenomén vlhkosti

Spomedzi rôznych vlhkostných charakteristík býva vzťah vlhkosti vzduchu a dohľadnosti najčastejšie interpretovaný pomocou údaju o relatívnej (pomernej) vlhkosti vzduchu [udáva sa v %].

Relatívna vlhkosť vzduchu vyjadruje stupeň nasýtenia vzduchu vodnou parou, čo je pomer skutočného množstva vodnej pary vo vzduchu danej teploty a limitného množstva vodnej pary vo vzduchu pri tejto teplote. Množstvo obsiahnutej vodnej pary vo vzduchu je totiž obmedzené jeho teplotou, pri dosiahnutí určitého hraničného množstva už nastáva kondenzácia a vodná para sa mení na kvapky vody.

Z doteraz uvedených všeobecných princípov vyplýva, že dohľadnosť je tým lepšia, čím nižšia je hodnota relatívnej vlhkosti vzduchu. S týmto tvrdením sa pravidelne stretávame v rozličných materiáloch na dohľadnostnú tému. Často pritom dokonca ide výlučne práve o tento ukazovateľ, ktorý si pozorovatelia pri vyhodnocovaní poveternostných podmienok všímajú. Uvedená závislosť ale v praxi pri diaľkových pozorovaniach nie je taká jednoznačná a aj suchší vzduch s navonok veľmi nízkymi hodnotami rel.vlhkosti (povedzme aj pod 30 %) nemusí okamžite znamenať výrazne dobrú dohľadnosť a naopak vzduch s naoko vyššími hodnotami rel.vlhkosti (aj okolo 60–70 %) hneď neznamená zlú dohľadnosť. Prečo?

Pri vzťahu okamžitej vlhkosti vzduchu a dohľadnosti hrá rolu napr. i hodnota teploty rosného bodu (úroveň, pri poklese teploty vzduchu pod ktorú už dochádza ku kondenzácii), teda závisí na konkrétnych vlastnostiach tej ktorej vzduchovej hmoty. Svoju úlohu popritom ešte zohrávajú tiež ďalšie atmosférické vplyvy ako vietor, atď. Jednoducho ide o komplexnú záležitosť a len na základe vlhkosti nemožno dohľadnosť predvídať vždy, resp. úplne spoľahlivo.

Neraz sa zabúda, že vzduch nemusí byť z pohľadu vlhkosti vhodný v dostatočne hrubej vrstve danej vzduchovej hmoty, rozdiely v jednotlivých výškach môžu byť zásadné a pre pozorovanie kľúčové. Najprijateľnejším prípadom je teoreticky samozrejme taký, keď má vzduchová hmota v rámci celého výhľadového výseku (územia medzi pozorovacím miestom a pozorovaným objektom) vhodnú vlhkosť v čo najhrubšej vrstve od zemského povrchu tak, že ňou vedie celá trajektória pohľadu.

Nikdy rovnako nezabúdajme, že súčasný vplyv na dohľadnosť má aj koncentrácia pevných nečistôt v ovzduší (= zákal), takže pri silnom znečistení tuhými časticami nemusí na ďalekosiahly dohľad stačiť ani veľmi suchý vzduch.

Nešťastný "opar"

Mimoriadne frekventovaným slovíčkom pri opisoch dohľadnosti je opar; hovorieva sa o rannom opare nad krajinou, opare nad lesom, začínajúcom opare či prichádzajúcom/nasúvajúcom sa opare z nejakej svetovej strany. Tento výraz už na prvý pohľad a počutie môže evokovať úplný súvis s vodnou parou, čo ale nie je celkom relevantné, ak sa na problém skúsime pozrieť z pohľadu odborného. Ide totiž o názov pre jav, ktorý je už produktom kondenzácie a voda sa pri ňom nevyskytuje v podobe vodnej pary, ale kvapiek. Opar môžeme skúsiť zadefinovať ako viditeľný súvislý zhluk (vrstvu) vznášajúcich sa kvapiek vody, pričom k premene na kvapalné skupenstvo došlo v dôsledku vyparovania z teplejšej hladiny do chladnejšieho prostredia. Ak sa vám toto vyjadrenie zdá už vo svojej podstate tak trochu nejasné, netreba sa diviť. Navyše je opar bežne medzi ľuďmi mylne chápaný a prezentovaný nesprávne; nedostatočne sa odlišuje od zákalu, niekedy tiež so zákalom úplne splýva, môže byť chápaný ako dymno, atď.

"Opar" je ľudový výraz a v odborne korektnej meteorologickej terminológii naň tak pochopiteľne nenarazíme. V každom prípade síce pod týmto slovom zaregistrujeme jav obmedzujúci dohľadnosť, my však vzhľadom k jeho neodbornosti a nesprávnemu používaniu preferujeme a odporúčame tento termín vôbec nepoužívať.

--------------------------------------------------------------------

Literatúra:

ČIMO J., ŠPÁNIK F., ANTAL J., TOMLAIN J. (2014): Biometeorológia. [Vysokoškolské skriptá]. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1.vydanie, 146 s.

KREČMER B. (ed) (1980): Bioklimatologický slovník terminologický explikativní. Praha: Academia, 244 s.

LAPIN M., TOMLAIN J. (2001): Všobecná a regionálna klimatológia. [Vysokoškolské skriptá]. Bratislava: Univerzita Komenského, 1.vydanie, 184 s.

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

VÝBERČI D. (2017): Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov. Portál HIKING.SK. Dostupné online: https://hiking.sk/hk/ar/4635/meteorologicke_aspekty_dalekych_vyhladov.html  {cit. 4.12.2017}.

Článok je jedným zo dlhodobej série materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie približujeme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov či javov pri diaľkovom pozorovaní. Poznatky o výlučnom vplyve meteorologického faktora (iba jedného) bližšie rozoberaného v tomto článku samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia. Na úplný záver série preto zaradíme do cyklu ešte aj príslušný sumarizujúci článok. 
Pripomíname, že článok je všeobecne štylizovaný na klimatické podmienky Slovenska. 
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme článok priebežne ďalej aktualizovať.

V budúcom pokračovaní sa vo vzťahu k dohľadnosti pozrieme na oblačnosť.

Kategórie článku
Súvisiace články
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.