Na obzore | Čo a ako: oblačnosť



Čo a ako: oblačnosť


Princípy a súvislosti vo vzťahu oblačnosti a dohľadnosti, o tom bude ďalšie vydanie sa na teoretické chodníčky. Lietať v oblakoch ale nebudeme, naopak, zostaneme pozorovateľskými nohami i myšlienkami pevne na zemi.

Oblačnosť – stručné intro

Oblak je produktom kondenzácie vodnej pary, nazývame ním viditeľnú sústavu častíc vody, prípadne ľadu v atmosfére. Táto sústava však zároveň môže obsahovať aj častice, pochádzajúce z priemyselných exhalátov, dymu, alebo prachu. Oblačnosť v našich súvislostiach budeme chápať ako súhrnné označenie pre skupinu určitých oblakov (v inom chápaní tiež toto slovo označuje dôležitý meteorologický prvok, udávajúci stupeň pokrytia oblohy oblakmi).

(Ne)presné, jasné základy

Ďalekým výhľadom prirodzene nahráva nástup a prítomnosť pekného počasia pod vplyvom tlakovej výše s ubúdajúcou až žiadnou oblačnosťou. Nie je ale úplne správne robiť rozhodnutie o tom 'ísť či neísť pozorovať' na základe toho, či pri pohľade von registrujeme/neregistrujeme slnečné počasie nad našou hlavou. Pre pozorovateľa kľúčovou v tomto smere je zásada, že jasno, resp. bez obmedzujúcej oblačnosti by malo byť v prvom rade tam, kde leží pozorovaný objekt. Samozrejme súčasne platí ďalšia základná podmienka, že trajektória výhľadu nesmie pretínať žiadnu oblačnosť. Akonáhle trajektória cez akúkoľvek oblačnosť vedie, máme prehrané. Táto konečná pochopiteľne platí rovnako aj vtedy, ak je v oblakoch pozorovaný objekt, alebo sám pozorovateľ :-)

Vzhľadom k trajektórii pohľadu si pri existujúcej oblačnosti všímajme jej základňu, avšak v prípade hmly/nízkej oblačnosti nás skôr viac zaujíma výška jej hornej hranice. Výška základne oblačnosti býva uvádzaná i v pravidelných synoptických hláseniach z príslušných meteorologických staníc (správy SYNOP; viď našu sekciu Užitočné odkazy).

Oblačnosť v pozadí

Nezabudnime, že dôležité z hľadiska oblačnosti sú aj podmienky v oblastiach ešte ďalej za horizontom. Stredná a vysoká oblačnosť za obzorom v smere výhľadu môže zapríčiniť nevýraznosť až nerozlíšiteľnosť pozorovaného objektu. "Zaobzorová" oblačnosť nám takto typicky kazí svetelnosť pri východe/západe Slnka. Želaná situácia teda je, keď sa v čase pozorovania dostatočne rozsiahla a bezoblačná oblasť nachádza aj ďalej za pozorovaným objektom.

Užitočná oblačnosť

Okrem svojho priameho, znemožňujúceho vplyvu môže byť oblačnosť paradoxne užitočná. Ak sa nachádza na oblohe na mieste kde neprekáža výhľadu, je vhodného typu vo vhodnej výške, vypomôže nám napríklad obmedzením dopadajúceho slnečného žiarenia (samozrejme závisí súčasne aj od polohy Slnka), čo môže mať pre fotku za následok lepší kontrast a zvýraznenie prvkov na horizonte.

Dymno a hmlisto

Dymno tvoria mikroskopické vodné kvapôčky, alebo iné vlhké hygroskopické (= ľahko pohlcujúce a udržujúce vzdušnú vlhkosť) čiastočky, vznášajúce sa vo vrstve vzduchu pri zemskom povrchu. Dymno teda nemá žiaden súvis s dymom. Jav vzniká, keď je relatívna vlhkosť vzduchu vysoká a proces kondenzácie už nastupuje (začína už pri rel.vlhkosti okolo 70 %). V každom prípade to najdôležitejšie pre pozorovateľa je, že dohľadnosť sa postupne zásadne zhoršuje. V meteorologickej praxi sa dymno eviduje pri dohľadnosti 1 až 10 km, no jeho horná hranica nemôže byť jednoznačne stanovená. Mimo iného práve dymno býva nevhodne označované ako tzv. "opar" (viď ďalšiu podkapitolu článku nižšie).

Hmla je v podstate oblak, dotýkajúci sa zemského povrchu. Tvoria ju vo vzduchu rozptýlené veľmi malé kvapky vody, prípadne drobné ľadové kryštáliky (keďže môže vznikať i pri záporných teplotách vzduchu). O hmle hovoríme, keď je dohľadnosť vplyvom takéhoto stavu zmenšená na menej ako 1 km. Hmla sa môže vytvárať z dymna (bežné to je pri rel.vlhkosti nad 90 %) a pri svojom rozptýlení v dymno prechádzať.

{Hmlisté počasie (a aj charakteristická vrstevnatá oblačnosť) sa typicky spája s teplotnými inverziami. Keďže inverzné počasie predstavuje v lovení ďalekých výhľadov špecifický typ pozorovacej situácie, budeme sa mu venovať v samostatnom článku série (už v tom najbližšom)}.

Repete nešťastného "oparu"

Ako sme sa mohli dozvedieť v uplynulom článku nášho teoretického seriálu, práve medzi produkty kondenzácie by sme po správnosti mali zaradiť aj tzv. "opar". Zopakujme si, že vo svojej podstate ide o zhluk vznášajúcich sa kvapiek vody, pričom k premene na kvapalné skupenstvo došlo v dôsledku vyparovania z teplejšej hladiny do chladnejšieho prostredia. Ide ale nielenže o nie príliš jednoznačné vyjadrenie, ale často býva i nepresne používané a to čo chápeme ako "opar" je v skutočnosti niečo iné.

No a celkom skopírovať z minulého dielu si k tomuto fenoménu dovolíme ešte ďalšie dve vety: "Opar" je ľudový výraz a v odborne korektnej meteorologickej terminológii naň tak pochopiteľne nenarazíme. V každom prípade síce pod týmto slovom zaregistrujeme jav obmedzujúci dohľadnosť, my však vzhľadom k jeho nepresnému a nejasnému významu a rôznorodému používaniu preferujeme a odporúčame tento termín vôbec nepoužívať.

Prosté gro ako záverečné zhrnutie

V prípade oblačnosti to nie je nijak komplikované. Pre pozorovateľa platí jednoduché, no naozaj veľmi výstižné pravidlo, že: v ovzduší okolo nás pri pozorovaní oblaky byť prítomné môžu, dokonca nám ich prítomnosť môže byť nápomocnou, no nesmú nám nijakým spôsobom prekážať.

--------------------------------------------------------------------

Literatúra:

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

VÝBERČI D. (2017): Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov. Portál HIKING.SK. Dostupné online: https://hiking.sk/hk/ar/4635/meteorologicke_aspekty_dalekych_vyhladov.html  {cit. 4.12.2017}.

Článok je jedným zo dlhodobej série materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie približujeme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov či javov pri diaľkovom pozorovaní. Poznatky o výlučnom vplyve meteorologického faktora (iba jedného) bližšie rozoberaného v tomto článku samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia. Na úplný záver série preto zaradíme do cyklu ešte aj príslušný sumarizujúci článok. 
Pripomíname, že článok je všeobecne štylizovaný na klimatické podmienky Slovenska. 
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme článok priebežne ďalej aktualizovať.

V budúcom pokračovaní sa vo vzťahu k dohľadnosti pozrieme na situácie teplotnej inverzie.

 

Spracoval: dv


Kategórie článku
Súvisiace články
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.