Ďumbierska zbytočnosť slov (a pár slov o nej) Media type


Tentokrát tu máme veľmi cenné pozorovanie zo strechy Nízkych Tatier. Síce tri a pol roka staré, no až doposiaľ spiace v súkromnom archíve. Avšak okrem pútavej scenérie na záberoch bude vyslovene potrebné dodať k tomuto počinu niečo extra.

Na konci októbra 2014, presnejšie väčšinu jeho poslednej dekády, sa Slovensko nachádzalo v chladnom vzduchu a od severovýchodu k nám súčasne zasahovala tlaková výš. V tomto období sa vyskytol sled hneď niekoľkých vhodných dní na skutočne ďaleké pozorovania (viď napr. toto poľské pozorovanie našich hôr z bieszczadskej Wielkej Rawky ). "Našťastie ja som mal práve k dispozícii ešte jeden deň voľna navyše a dosť síl. Dohľadnosť vonku bola po tie dni výborná, a tak skrsla dodatočná myšlienka na návštevu Ďumbiera.", spomína autor pozorovania. Jeho, z pohľadu chronológie i tabuliek historický výkon sa nám tak po rokoch mohol v uplynulých dňoch dostať do rúk. No veruže sme sa chvíľu potrápili, kým sme spoľahlivo objasnili všetky jeho súvislosti v porovnaní s modelovanou situáciou.

Náš pozorovateľ sa teda nachádza na vrchole nášho druhého najvyššieho pohoria a na sklonku nového dňa hľadí východným smerom. A vidí ďaleko. Veľmi ďaleko. V tomto momente sú ďalšie slová absolútne zbytočné... (fotografia v surovom formáte)

 

Ďalšie slová ale rozhodne nie sú zbytočné, prihliadajúc sa na okolnosti okolo tohto pozorovania. Práve naopak, mnohé dodatky jeho hodnoteniu sú priam žiadúce. O čo teda ide?

Okrem iných spomedzi simulátorov panorám, aj pre nás referenčný (viď podsekciu Ako vyhodnocujeme pozorovania?) UDeuschle  pri autovoľbe štandardných parametrov pozorovania vo výslednej panoráme neuvádza vzájomnú viditeľnosť niektorých vzdialených objektov, zachytených na fotografii (medzi nimi i Vihorlat a Ľutanska Holica). Výhľadu na má totiž podľa takejto "štandardnej" simulácie prekážať východnejšia časť ďumbierskeho masívu s vrcholom Štiavnice.

Upriamme však v simulácii pozornosť na atribúty pozorovacieho miesta a jeho blízkeho okolia. Dospejeme k záveru, že terénny model s ktorým simulátor pracuje (rozumej generuje na základe neho samotnú panorámu) pri masíve Ďumbiera výrazne nezodpovedá reálnemu terénu v týchto miestach, a to v mnohých kľúčových ohľadoch:
* simulátor generuje vrcholu Ďumbiera nadmorskú výšku 2024 m n.m., čo je značne menej, než je jeho skutočná výška (2046 m n.m.). Rovnako je podhodnotený výškový údaj aj v prípade Štiavnice: simulačný model ukazuje jej vrchol s hodnotou 2017 m n.m., reálne je to však 2025 m n.m., atď.
* polohové atribúty simulovaného terénneho modelu sú nepresné, poloha je v simulácii "vychýlená" oproti reálnemu stavu. Napr. spomedzi vrcholových bodov je ten ďumbiersky posunutý dokonca dosť výrazne smerom na východ.
* morfológia (tvar) terénu v simulácii nezodpovedá skutočnej morfológii: tvary v simulácii sú celkovo "oblejšie", v skutočnosti je tunajší reliéf oveľa viac členitý (prítomné strmé zrázy s výraznými skalnými prahmi, apod.). Taktiež vrcholce Ďumbiera či Štiavnice nevystupujú z existujúceho terénu až tak výrazne, ako ukazuje simulácia.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sme pri vyhodnocovaní tohto pozorovania pristúpili k nutnému nadštandardnému zásahu pri zadávaní atribútov referenčnej simulácie. Zadané samozrejme zostávajú pravé súradnice pozorovacieho miesta, ku ktorým ale bola manuálne definovaná skutočná nadmorská výška tohto miesta. Takto vygenerovaná simulácia už viditeľnosť dotknutých sporných lokalít potvrdzuje. Z Ďumbiera bol tak naozaj uvidený/zachytený nielen Vihorlat, ale až územie Ukrajiny, konkrétne Poloniny Rivna pomerne hlboko v jej vnútrozemí.

V poslednom období bola rozpútaná i dráždivá diskusia o hodnote rekordného pozorovania výlučne v rámci územia Slovenska. Práve príslušná vzdialenosť k pozorovanému masívu Vihorlatu k dnešnému dňu podľa všetkého predstavuje najvzdialenejší zaznamenaný vnútroštátny výhľad na Slovensku. Opätovne ale pripomíname, že ide vždy len o neoficiálne konštatovanie pravdepodobného charakteru. Ako sme sa totiž mohli presvedčiť aj v tomto prípade, v súkromných zbierkach pozorovateľov sa ukrývajú zdá sa ešte mnohé prekvapenia :-)

Technicky pozastaviť sa ešte na tomto mieste musíme pri našich predchádzajúcich dvoch materiáloch z pozorovaní v opačnom smere z najvyššieho (dvoj)vrcholu Vihorlatských vrchov na ďumbiersky masív (viď tento a tento článok). Na základe tu prezentovaných zistení je logicky zrejmé, že z Vihorlatu je pozorovateľný samotný Ďumbier. Vyvstáva však dôležitá otázka, ako vihorlatské pozorovanie ďumbierskeho vrcholu hodnoverne dokázať. Je evidentné, že pozorovanie z Vihorlatu dominantne zachytáva vrchol a priľahlé svahy bližšie situovanej Štiavnice. Ďumbier samozrejme pri danom pohľade leží viac vzadu, priamo za Štiavnicou. Jeho úplne najvyššie partie (vrchol) by na záberoch mali len veľmi nepatrne pretŕčať ponad vrchol Štiavnice. Kritérium dostatočnej rozlíšiteľnosti pri fotografickom materiáli v doteraz odprezentovaných pozorovaniach ale nebolo uspokojivo naplnené a dokonca sa naskytá až otázka, či vôbec môže byť na fotke z Vihorlatu Ďumbier od Štiavnice rozlíšiteľný aj pri kvalitnejšom budúcom pozorovaní (pozorované vrcholy sú príliš blízko pri sebe). Vzhľadom k tomuto stavu sme si aj explicitné jednoznačnejšie tvrdenie o (pravdepodobnom) vnútroštátnom rekorde dovolili uviesť až teraz, t.j. v spojitosti s obráteným pozorovaním z Ďumbiera smerom na východ, pri ktorom neexistuje žiadna pochybnosť o zachytení/rozlíšení pozorovaného objektu (Vihorlatu).

Paradoxne práve z Ďumbiera je podľa všetkého možné vidieť v rámci Slovenska (za štandardných podmienok) ešte ďalej. Teoreticky by odtiaľto mali byť pozorovateľné drobné fragmenty Malých Karpát vo vzdialenosti vyše 190 km, čo môže byť vôbec najvzdialenejší uskutočniteľný slovenský vnútroštátny výhľad (zatiaľ sa pri simulovaní obzorov nepodarilo objaviť žiadny "ďalekejší"). Na pokorenie tiež čaká absolútne ďumbierske maximum, ktoré leží v Maďarsku juhozápadným smerom na vrchu Nagy-Som-Hegy v pohorí Bakonský les vo vzdialenosti takmer 233 km. Takisto ale určite budeme radi zopakovať si aj dnes prezentované pozorovanie v o čosi lepšej kvalite.

Dnes sme sa teda mohli presvedčiť, aká zapeklitá vie byť v diaľkovom pozorovaní objektivizácia niektorých skutočností, súvisiacich s konkrétnymi uskutočnenými pozorovaniami. Pátranie po zodpovedajúcom verdikte sme ale zvládli. Iné veci samozrejme trápili šťastného pozorovateľa priamo v teréne: "V to ráno mi na Štefáničke zazvonil uprostred noci nekompromisný budík. Výstup bol ale náročný nielen kvôli driemotám, fúkal totiž mrazivý čerstvý vietor. Aj prsty pri fotení v takom počasí dosť omŕzali, navyše som chvíľu ešte riešil aj to, kam poriadne položiť foťák. Výsledok však predčil všetko ostatné. Akurát škoda, že v tej dobe som ešte nevlastnil terajšiu (lepšiu) techniku, resp. tiež, že mi vtedajší aparát neudržal časy na najväčšom zoome."

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Ivo Ivan

Dátum a čas pozorovania:

utorok 28.10.2014 okolo 07:00 SEČ (pri svitaní)

Lokalita pozorovania:

Ďumbier (Ďumbierske Tatry / Nízke Tatry)
N48.936393 E19.640392 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejšie pozorované objekty:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Ľutanska Holica (Polonina Rivna, Ukrajina) 228,4 km

Hyrlata (Bieszczady, Poľsko) 194,4 km

Vihorlat (Vihorlatské vrchy) 181,2 km

Simulácia UDeuschle:

zobraziť 

Fototechnika:

Olympus XZ-1


Niekoľko ďalších dokumentačných záberov z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii. 

Spracoval: dv


Galéria

Kategórie článku
Súvisiace články
Diskusia (12)

Načítať iný obrázok.

redakcia Na obzore [Dalibor]
14.03.2018, 09:05


Milan, prosím, hlavne nezachádzajme do konšpirácii. Pozorovanie z Ďumbieru sme obdržali mailom 2.3. a posudzovali sme ho dosť dlho práve kvôli tomu, že štandardná simulácia neuvádza vzájomnú viditeľnosť vrchov. No a práve v priebehu posudzovania sme si všimli chybu terénneho modelu, ktorá situáciu objasnila. Už som Vám písal včera do osobnej komunikácie, že v najbližšej dobe plánujeme aktualizovať články z Vihorlatu o dodatočnú poznámku, ktorá vyplynula po pozorovaní z Ďumbiera. To sa v dohľadnej dobe pochopiteľne aj stane.

Milan
14.03.2018, 08:05


Dobre v poriadku vyhodnotili ste moje pozorovanie, ako ste ho vyhodnotili. Ja som k tomu napísal komentár, vyjadril sa aj za cenu že už nezverejníte moje ďalšie pozorovania, ktoré som Vám poslal.

Milan
14.03.2018, 08:03


Ďalšia vec v mojom článku z pozorovania z Vihorlatu sa tam ani nespomína, že je možné vidieť Ďumbier, jeho samotný vrchol a tým pádom sa aj to celé pozorovanie bralo tak, že ho vidieť nie je, že iba možno jeho svahy z bočnej strany, tak to tam je aj napísané v článku, veď aj simulátor bol tak nastavený, že nie je možné dovidieť na Ďumbier (tým pádom sa to nedalo ani vyhodnotiť korektne). Neuviedli ste mi do článku že mám rekord, lebo ste mali v zálohe ešte niečo (nejaké pozorovanie, kde je akože vidieť ďalej) a to niečo bolo presne toto, pohľad z Ďumbiera na Vihorlat, kde ste si až teraz do tohto svojho článku napísali že je to rekord, už vtedy ste museli vedieť že je vidieť z Vihorlatu Ďumbier, veď Vy to máte viac ako 3,5 roka zachytené na fotografii :D

Milan
14.03.2018, 08:00


Ďalšia vec, veď na to Vaše pozorovanie z Ďumbiera ste použili kompaktný fotoaparát Olympus XZ-1, ktorý má iba 4 násobný optický zoom :D A pri pozorovaní nebol ani naplno použitý, ste nepoužili ani najdlhšie ohnisko, veď je to aj uvedené v článku a dá sa to vyčítať aj z exif informácie z originálnej fotografie (Focal length: 15.27 mm). A mne kde mám použitý oveľa väčší zoom z opačnej strany napíšete že treba dlhšie ohnisko... Pritom máte ten Vihorlat dostatočne zachytený na takom malom zoome a môj fotoaparát, ktorý som vtedy použil mal 14 násobný zoom a ten Ďumbier mám oveľa viac priblížený. :D

redakcia Na obzore [Dalibor]
13.03.2018, 23:12


Milan, v tejto chvíli by som sa opakoval v tom, čo som napísal už skôr. Fotografia je v diaľkovom pozorovaní dôkazný materiál. Uvidíme čo ukáže ďalšie, kvalitnejšie pozorovanie z Vihorlatu, ako táto nie celkom jasná situácia naozaj vyzerá a potom budeme robiť príslušné závery. K simulácii UDeuschle pri pohľade z Vihorlatu: bohužiaľ sa nedá presne určiť ako má správne vyzerať, to by veľmi pomohlo, no museli by si opraviť/vylepšiť terénny model v tých veľmi problémových miestach (ďumbiersky masív).

Milan
13.03.2018, 18:46


Ďalšia vec že naše pozorovania z Vihorlatu boli posudzované podľa chybnej simulácie panorám (štandardné nastavenie) UDeuschle, kde to nezobrazuje ani Ďumbier. Pri tomto Vašom pozorovaní z Ďumbiera ste si to už nastavili :D tak ako to spomínate v článku... Napr. pri mojom pozorovaní tam simulácia ani nezobrazuje Ďumbier a max. udávaná vzdialenosť pokiaľ je možné dovidieť je len 180,2 km (to mám aj v článku uvedené ako maximum), pritom by malo byť dovidieť ešte ďalej cca o 1 km práve na Ďumbier.

Milan
13.03.2018, 18:45


Presnejšie to napíšem samotný vrchol Štiavnice zaniká (rozumej: splýva s pozadím s vrcholovými časťami Ďumbiera, konkrétne v našich prípadoch pozorovaní), pretože sa nedá presne určiť, kde je vrchol Štiavnice, veď hneď za ním (cca len 1 km) je samotný vrchol Ďumbiera (to už teraz vieme s istotou povedať že je viditeľný) a vrchol Štiavnice je nerozoznateľný (lebo sa spolu tieto 2 vrcholy vyobrazujú akoby jeden vrch). Najvyššia časť vrchu a aj najďalej vzdialená, ktorá je zachytená na fotografiách, tak to by nemal byť vrchol Štiavnice a ani nemôže logicky byť, keď tam je Ďumbier, ktorý ani nie je veľmi vzdialený na to, aby sa vynárali pochybnosti či tam je zachytený. Keď bolo také počasie počas pozorovania, aké bolo, tak musel byť viditeľný vrchol Ďumbiera. Čo najdlhšie ohnisko treba na to, aby sa dal rozoznať vrchol Štiavnice, ktorý je pred vrcholom Ďumbiera...

redakcia Na obzore [Dalibor]
13.03.2018, 12:07


Mimochodom ešte k tomu PeakFinderu, vzhľadom k tomu čo tu bolo popísané (že Ďumbier musí pretŕčať ponad Štiavnicu) je úplne evidentné, že to kde majú menovku Ďumbier, je v skutočnosti Štiavnica. Jednoducho vo svojej databáze jednotlivé vrcholy v ďumbierskom masíve nerozpoznávajú a celý masív označili ako Ďumbier. Takže v skutočnosti by to tvrdenie malo byť skôr naopak, že ani PeakFinder neukazuje viditeľnosť samotného vrcholu Ďumbiera (ešte raz: keďže jeden vrchol musí pretŕčať ponad druhý a nič také ich aplikácia nezachytáva).

redakcia Na obzore [Dalibor]
13.03.2018, 11:47


Milan, pri pohľade z Vihorlatu je prvoradé a kľúčové si uvedomiť, že to čo z Ďumbiera pri danej vzdialenosti pretŕča nad Štiavnicu je doslova iba miniatúrny kúsoček vrcholu. Tvrdenie, že Štiavnica zaniká v Ďumbieri by som určite nepoužíval, v mnohých ohľadoch je absolútne nevhodné. Samozrejme po pozorovaní z Ďumbiera už musím(e) pripustiť, že v predchádzajúcich pozorovaniach z Vihorlatu je naozaj zachytený Ďumbier a nielen Štiavnica, prirodzene, nemožno to vylúčiť. Diaľkové pozorovanie je však typom fotografie a pri fotkách je vždy potrebné prihliadať aj na rozlišovaciu úroveň záberu, ktorá je v prípade oboch vihorlatských pozorovaní menšia. Pri malom detaile záberu "zanikajú" práve malé objekty, a v tomto prípade je malým objektom ten drobný pretŕčajúci kúsoček Ďumbiera. Presne preto sme položili rečnícku otázku o tom, čo by bolo, ak by sa podarilo zachytiť ďumbiersky masív z Vihorlatu na dlhom ohnisku.

Milan
13.03.2018, 08:00


To čo sme zachytili na fotografiách ja a aj Dominik v predošlých pozorovaniach z Vihorlatu je v skutočnosti Ďumbier (jeho vrchol) a nie Štiavnica. Chyba je v simulátore UDeuschle, ten to zle vyhodnocuje, tak ste to aj popísali v tomto článku. Simulátor PeakFinder mal pravdu, že je vidieť Ďumbier z Vihorlatu. Fotografia pozorovateľa Iva to teraz potvrdila, že je tomu naozaj tak, že je vidieť z Vihorlatu Ďumbier, jeho samotný vrchol. Teraz už ide iba o to rozlíšiť Štiavnicu v masíve Ďumbiera, čo najdlhším ohniskom. Štiavnica je tá ktorá tam zaniká, ale najvzdialenejší bod pozorovania je logicky vrchol Ďumbiera, nemôže to byť Štiavnica, nižší vrchol. Pretože Štiavnica nemôže prekrývať vrchol Ďumbiera, čo potvrdila aj Vaša fotografia pohľad z Ďumbiera na Vihorlat.

redakcia Na obzore [Dalibor]
12.03.2018, 21:19


Milan, dnes už vieme, že je to fakt, konieckoncov popísali sme to dúfam dostatočne v príslušnom odseku. Teraz bude potrebné opakovane zachytiť ďumbiersky masív z Vihorlatu, a to čo najdlhším ohniskom a samozrejme za čo najlepších dohľadnostných podmienok. Iba vtedy naozaj zistíme, či môže byť Ďumbier aj reálne rozlíšiteľný (od Štiavnice).

Milan
12.03.2018, 20:20


Takže predsa by malo byť vidieť Ďumbier, jeho vrchol z Vihorlatu.