Na obzore | O nostalgickom honore Veľkej homole



O nostalgickom honore Veľkej homole Media type


Najvzdialenejšie vnútroštátne obzory sa otriasajú v základoch, v tomto malokarpatskom pozorovaní toho ale bude pochopiteľne oveľa viac.

Na našom facebookovom profile sme nedávno informovali o publikovaní článku v aktuálnom čísle 5-6/2018 časopisu Krásy Slovenska . Príspevok z pera nášho prispievatela Milana Bališina sa venuje dosiaľ najvzdialenejšiemu evidovanému vnútroštátnemu výhľadu v rámci SR Ďumbier <> Vihorlat a vychádza z materiálov, publikovaných u nás na jar tohto roku (tento a tento). Iba desať dní po vyjdení nových Krás sa v našej mailovej schránke objavila správa s takýmto úvodom: „Vážená redakcia, ďaleké výhľady ma zaujímajú od r. 1997. No až z aktuálneho čísla Krás Slovenska som sa dozvedel o tom, že sa tomu venujú aj iní ľudia, a takisto o vašej stránke. Pri čítaní článku Milana Bališina som si spomenul, že pred niekoľkými rokmi som uskutočnil zaujímavé pozorovanie z Malých Karpát.”

Konečne (na našej stránke premiérovo) tak zavítavame do malokarpatských končín. Síce nevysoké horstvo, no najmä vďaka svojej polohe ukrýva celkom nemalý potenciál pre ďaleké výhľady. Hoci sú Malé Karpaty a ich vrcholy prevažne zalesnené, niektoré lokality predsa len ponúkajú vhodné výhľadové miesta. Medzi ne patria aj tie, kde stoja rozhľadne, ktorých je v pohorí hneď niekoľko. Jedna z nich bola turistom prístupná aj na Veľkej homoli nad Modrou (výška 20 m; od jesene 2016 z bezpečnostných dôvodov nevyužiteľná a medzičasom už i demontovaná, chystá sa však náhradná nová stavba). No a práve na nej dnes, zároveň teda i trochu nostalgicky, spočinieme s veľmi ďalekými obzormi.

Udialo sa ešte začiatkom tretieho januárového týždňa 2014. Za studeným frontom sa vo vyššom tlaku vzduchu pomaly vyčasilo. Náš pozorovateľ pokračuje: „Často som chodieval na Homoľu, keď tam ešte stála rozhľadňa. Občas odtiaľ bolo vidieť Vtáčnik a veľmi zriedkavo aj Veľkú Fatru. Aj v onen pondelok som sa vybral prvým ranným autobusom z Bratislavy na Zochovu chatu a odtiaľ už pešo na rozhľadňu. Stihol som to ešte pred východom Slnka. Obzor bol vtedy taký čistý a kontrastný, až ma to prekvapilo. Neskôr, po východe Slnka, som ešte nafotil ďalšie snímky, no kontrast sa už na nich strácal. Fotogafoval som prístrojom, ktorý má síce len 5-násobné priblíženie, no vyššiu citlivosť a rozlíšenie, takže výsledok je, dúfam, postačujúci.”

A čo konkrétne teda taký čistý obzor ponúkol? Prezentáciu úlovkov začneme na severovýchodných azimutoch, v Bielych Karpatoch:

 

Brázdiť horizont budeme ďalej smerom doprava. Nasledujúci záber ponúka výhľady začínajúc od Považského Inovca, cez chýrny lúčanskofatranský "zub" až po Strážovské vrchy:

 

Strážovské pohorie sa s nami obzorovo lúči masívom Rokoša, posledným dominantným vrcholom v Považskom Inovci je pre zmenu Marhát. No a ďalej už nastupuje veľká chvíľa pre Hôľnu (Veľkú) Fatru. Akurát škoda, že bohunické mračno prekrylo aj ďalšie veľkofatranské ikony - Rakytov a Ploskú:

 

Následne sa už ale dostávame k tomu najcennejšiemu, čo na horizonte v danú chvíľu je - medzi/za obzorom Kremnických vrchov a Vtáčnika vidno až nízkotatranské krivky! Najspoľahlivejšie rozpoznateľný je z týchto miest najďalej ležiaci ďumbiersky obrys. Práve ten je za bežných podmienok najvzdialenejším zachytiteľným objektom z veľkohomoľskej rozhľadne.
Celkom zjavné však je, že dobrú službu opäť raz urobil neobvyklý lom svetla (následok meteorologických podmienok), vedúci k zdvíhaniu veľmi vzdialených častí horizontu. Neštandardnú refrakciu si možno všimnúť (porovnaj skutočnosť so simuláciami) z viacerých prezentovaných fotografií, najlepšie je evidentná práve pri najviac vzdialených Nízkych Tatrách. Obzvlášť obrysy plochej Flochovej sú posiate hneď niekoľkými výčnelkami - ďalšími, štandardne nepozorovateľnými vrcholmi v hlavnom hrebeni západnej časti NT:

 

Na sektor s Nízkymi Tatrami ale pridáme ešte jeden detailnejší pohľad s použitou softvérovou úpravou. Práve na základe neho budeme konštatovať, že najvzdialenejším zachyteným objektom v tomto pozorovaní bude dokonca až Ďumbierova suseda - Štiavnica. Normálne skrytá za jedným z bezmenných vrcholov v lokalite Tri kopce (Kremnické vrchy), avšak už vieme, že nemálo v tento deň pridala aj spomínaná refrakcia, plus musíme myslieť aj na skutočnosť, že reálne sú vrchy v ďumbierskom masíve vyššie než ukazuje terénny model referenčného simulátora (nezrovnalosti sme bližšie popísali v tomto článku):

Dosiahnutá maximálna vzdialenosť robí z tohto pozorovania k dnešnému dňu najvzdialenejšie zaznamenané vnútroštátne pozorovanie v rámci slovenského územia (rebríčková sekcia). Opäť ale prízvukujeme, že k takýmto rekordným hodnoteniam treba jedným dychom pridávať prívlastok neoficiálny, či pravdepodobný. Verejne dostupné pozorovania v redakcii evidujeme podľa najlepšieho vedomia, ani nám však nemusia byť známe úplne všetky. Nepredvídateľné diaľkárske bohatstvo môžu tiež skrývať, samozrejme a predovšetkým, aj súkromné fotografické archívy, tak ako to konieckoncov bolo aj v tomto prípade.

"Najďalekejším" počinom však tentokrát ešte ani zďaleka nekončíme. Postupujúc obejktívom naďalej doprava nás na ďalšom zábere čakajú Tribeč, Pohronský Inovec i Štiavnické vrchy:

 

Medzičasom sa derie na oblohu aj Slnko, ktoré takisto odhaľuje riadnu diaľavu. Dokonca medzinárodnú, na konci diagonály naprieč celou Podunajskou nížinou:

Nakoniec urobíme ešte pohľad aj cez druhú priľahlú nížinu (Borskú), ktorý bude súčasne znamenať formalizáciu štvorštátového pozorovania. Z Malých Karpát totiž, prirodzene, nikdy nesmieme zabúdať ani na alpských kamošov. Tí najznámejší v masívoch Schneeberg a Rax pózujú jednoznačne, niektorí ďalší na obe strany sú nad inverzným rozhraním identifikovateľní málo výrazne, no predsa tiež. Až na najvzdialenejší Hochschwab (~178 km) to ale tentokrát podľa všetkého nebude:

 

„Viem, že takéto pozorovania sa ťažko dajú naplánovať vzhľadom na premenlivý stav atmosféry tesne nad obzorom. A tak aj v mojom prípade rozhodla náhoda a šťastie.”, tvrdí úspešný pozorovateľ. Či už štastie, alebo umenie, ďalšie fantastické, dokonca až tabuľky prepisujúce pozorovanie máme za sebou. Minimálne dočasne ho na Veľkej homoli bez rozhľadne síce nemožno napodobniť, práve to však jeho cennosť len a len zvýrazňuje.

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Richard Kováč

Dátum a čas pozorovania:

pondelok 13.01.2014 okolo 07:30 SEČ (pri svitaní)

Lokalita pozorovania:

Veľká homoľa (Malé Karpaty), rozhľadňa
N48.363312 E17.261136 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Štiavnica (Ďumbierske Tatry / Nízke Tatry) 186,9 km

Simulácie UDeuschle:

širší východný obzor , Pilišské vrchy , Alpy (časť) 

Fototechnika:

Canon PowerShot G15


Niekoľko ďalších dokumentačných záberov z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii. 

Spracoval: dv


Galéria

Kategórie článku
Súvisiace články
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.