Staroročné naSKrz spoza Ipľa
Výročný výhľadový priečny rez našou vlasťou nepochybne podráždi Vaše zmysly aspoň tak ako poctivý feferón od južného suseda.
Na rozlúčku s rokom 2018 budeme hľadať pozorovateľskú symboliku poprvýkrát spoza hraníc nášho štátu, v súvise so Slovenskom však zostávame autorstvom a aj všetkými zachytenými objektami. Turistické topánky nás privedú do ani nie tisícmetrového maďarského pohoria Börzsöny, ktoré je vraj po slovensky podľa niektorých prameňov zastarane známe ako Brežany. Nebude sa ale jednať o opačný breh dunajský, ako by sa pri zmienke o Maďarsku dalo primárne očakávať, lež ipeľský. Zaiste ste už mnohí počuli o Csóványosi - najvyššom kopci spomenutého pohoria, ktorý výhľadovú prekážku v podobe hustého lesa prekonáva niekdajšou geodetickou vežou, ktorá bola len pred pár rokmi „dorekonštruovaná“ na rozhľadňu. Je celkom reálne, že ste už teda niekde zachytili aj zdokumentované výhľady z tohto vrchu. Tí, ktorí ale predsa len ešte nie, uvidia ich samozrejme v tomto článku a tých ostatných azda poteší ešte nevidená nová fotokolekcia z tejto lokality.
Csóványos je ideálny kopec na ďalekú prehliadku toho najslovenskejšieho horského bohatstva, ktoré doma máme - Tatier. Vyše 20 m vysoká vyhliadka nám ponúkne dokonalý sortiment tých veľhorských, ale tiež Tatier Nízkych. To logicky znamená, že výhľad šírkovo (šírkou z pohľadu zemepisného) pretína celé územie Slovenska. No a my máme šťastie, že sa na elitu slovenských vysokých hôr až veľhôr budeme môcť pozerať veľmi podrobne cez dlhý objektív. „Rozhodovalo sa v ten deň medzi Sitnom a Csóványosom. Vyhral Csóványos, o ktorom som na internete čítal, ako parádne je odtiaľ vidieť aj na Tatry. Hoci som neveril, že budeme mať až také šťastie, predsa som pribalil aj trojkilový objektív. Urobil som napokon dobre.“, uvádza nás do deja náš pozorovateľ.
Prvú výhľadovú zastávku robíme ešte počas výstupu, keď sa zrazu na jednom miestečku otvorí úvodný výhľad až k Tatrám. A ten nie je hocijaký, naše veľhorstvo sa totiž zrkadlí v nie často vídanej zrkadliacej sa podobe (čo sa za takouto deformáciou skrýva nájdete napr. v rámci tohto článku). Paráda!
O čosi neskôr už ale podľa pôvodného úmyslu zastavujeme na plošine csóványošskej rozhľadne. A z nej to rovnakým smerom k našim veľhorám, už bez zrkadlenia, vyzerá nemenej dychberúco. Tentokrát už aj popisne (obrázok v pôvodnom rozlíšení bez popiskov):
Následne si doplňme 100+kilometrový nízkotatranský obzor. Najprv ďumbierskou polovicou pohoria (obrázok v pôvodnom rozlíšení bez popiskov):
A skončíme na opačnej strane pohoria v kráľovohoľskom masíve:
Také výhľadové podmienky, aké sme prežívali presne pred dvomi rokmi (pozri aj už skôr uverejnené považskoinovecké pozorovanie z 30.12.2016), na sklonku dvetisícosemnásteho nemáme. Veríme však, že staroročné výhľadové chúťky sme vám uspokojili aspoň prostredníctvom pekných zaipeľských detailov na tatranské krivky priečne naskrz celou republikou. Z redakcie nášho portálu úctivo ďakujeme za priazeň počas celého uplynulého roka a tešíme sa na Vašu čítanosť aj pri materiáloch s letopočtom vydania 2019!
Zhrnutie pozorovania
Pozorovateľ:
Dušan Belaň Dátum a čas pozorovania:
piatok 30.12.2016 okolo 12:00 SEČ
Lokalita pozorovania:
Csóványos (Börzsöny, Maďarsko), vyhliadková veža
N47.9490792 E18.9482786 (zobraziť na mapy.cz / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt:
vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle
Pyšný štít, Lomnický štít (Tatry / Vysoké Tatry) 167,0 km
Simulácie UDeuschle:
Fototechnika:
Canon EOS 70D + Pentacon F4/300mm
Spracoval: dv
Pekné fotky, výhľad z Csóványosu u mňa boduje. Skúste porovnať s Mátrou. Našiel som jeden maďarský vedecký článok, čo sa venuje meteorologickým podmiekam ďalekých pozorovaní. Sú v ňom slušné zábery na slovenské pohoria z Kékesu. Aj keď Mátra svojou polohou neponúka rekordy, značný kus Slovenska je odtaľ ako na dlani. https://www.met.hu/ismeret-tar/erdekessegek_tanulmanyok/index.php?id=474&hir=Nagy_latastavolsag_meteorologiai_korulmenyei