O dobytí objavu baraneckého Media type


V tomto prípade to nebudú žiadne strhujúce kompozície, ale naopak nenápadné a ubojované diaľky. Zato však obohacujúco cenné, posúvajúce slovenské ďaleké pozorovania o ďalší kúsok napred.

Verte tomu či nie, ale až dva roky od spustenia našej stránky poprvýkrát mierime za ďalekými výhľadmi do slovenských veľhôr. Vo Vysokých Tatrách sú príležitostne aktívni hlavne diaľokchtiví poľskí kolegovia, ktorým sa tu zhodou okolností podaril poriadne „mastný“ úlovok na Východnej Vysokej (informovali sme na našom facebooku ) v to isté ráno, ktoré si teraz obrazom pripomenieme aj my. Avšak v našom prípade zamierime do Tatier Západných, konkrétne na ich tretí najvyšší vrch Baranec, ležiaci na výraznej rázsoche vystupujúcej z hlavného hrebeňa smerom k Liptovu do Podtatranskej kotliny.

V chladné nedeľné septembrové ráno sa budeme primárne pozerať v ústrety vychádzajúcemu Slniečku na východ až juhovýchod. Najskôr si vďaka nášmu pozorovateľovi ukážme známe kopce vo Volovských vrchoch - princeznú slovenských hôľ už za stokilometrovou hranicou i neďalekú nerozlučnú dvojku o niečo bližšie.


Na obzore sa pohybujeme so klesajúcim azimutom a postupne zmenšujeme uhlovú vzdialenosť k vychádzajúcemu Slnku. Na ďalšom zábere sa tak do výhľadu pridávajú Slanské vrchy, ako aj pohorie Čierna hora:

 

O jeden cvak ďalej v smere postupu do záberov vstupuje aj skromné pohoríčko Branisko, ktoré však ešte zohrá v našom dnešnom príbehu celkom dôležitú rolu:

 

Výnimočne bystré oči si na predchádzajúcom zábere mohli všimnúť zdanlivo nie úplne voľný priezor cez sedlo medzi Rudníkom a Rajtopíkmi. Stojac na vrchole Baranca sa totiž práve v tejto terénnej medzierke ukrýva mimoriadne cenný artefakt pre celé slovenské diaľkové pozorovania ako také. Až doposiaľ bol za pravdepodobne najdlhší možný vnútroštátny výhľad v rámci územia Slovenska považovaný vzájomný pohľad Ďumbier <-> fragmenty Malých Karpát pri vzdialenosti okolo 190 km. To sa však zmenilo vďaka Richardovi, ktorý prekvapil všetkých a zo simulácií objavil ešte niečo navyše: „Pozerajúc na pozorovanie z Veľkej homole som stále premýšľal nad najvzdialenejším pozorovaním v rámci Slovenska. Hral som sa so simulátorom a napokon som jeden výhľad objavil, a tak už ostávalo len čakať na dobré počasie a potrebnú chuť vyraziť do vysokohorského terénu.“  No a ako odmenu za jeho šikovnosť sa mu napokon pri tomto pozorovaní podarilo na svoj objavený cieľ aj dosiahnuť, hoci je pravda, že pri spracovaní pozorovania sme rekordný objekt museli urputne dobývať v rámci softvérového postprocessingu. V každom prípade sa to však v uspokojivej miere podarilo, a preto nám dovoľte predstaviť k tomuto momentu (zrejme) najvzdialenejší zaznamenaný vnútroštátny pohľad Slovenska. Zo Západných Tatier smeruje cez celý boží Východ až do Vihorlatských vrchov do masívu Popriečneho na hranici s Ukrajinou a predošlé evidované vnútroštátne maximum (viď rebríček), zdokumentované už pred vyše 5 a pol rokmi vylepšuje o v tomto kontexte neuveriteľných takmer 9 km. Absolútne nenápadný baranecký pohľad skrz Branisko až na východnú hranicu SR síce neoplýva žiadnou skvostnou kompozíciou, jeho cena je však aj bez toho dostatočne vysoká {záber v surovom formáte}:


Kto by to bol povedal, že najvýznamnejšie vnútroslovenské diaľky sa budú týkať akejsi „zabudnutej“ Čierťaže, patriacej medzi málo známe a lákavé vrcholy v menej známej časti svojho pohoria?! Presne takáto nečakanosť je však na tom celom taká príťažlivá. Čo však bude ďalej? Je možné nájsť v rámci územia Slovenska ešte „ďalekejší“ výhľad? Isté každopádne je, že úspešný pozorovateľ nasadil v tomto prípade latku už naozaj poriadne vysoko a prvý dojem hovorí, že priestor na vylepšenie tohto rekordu, ak vôbec existuje, bude minimálny.

„V osudný deň malo byť úplne jasno, avšak čistotou vzduchu som si nebol taký istý. Napriek tomu som sa vydal na nočný výstup a našťastie dobre vybavený aj oblečením aj fototechnikou som sa upratal v chabom závetrí vrcholového pylónu. Pozeral som sa najmä smerom cenného nálezu, no v sedle kde sa mal hlavný objekt nachádzať som nič nevidel. S vychádzajúcim Slnkom sa kontrast ešte zmenšoval a tak som pozorovanie považoval za neúspešné. Keď som si však na ďalší deň doma prezeral fotky, uvidel som určitý náznak horizontu podobného zo simulácie. Vďaka dobrej práci redakcie so softvérovými úpravami bolo možné z fotiek vydolovať túžený cieľ za čo som veľmi vďačný.“, hodnotí a uzatvára Richard. No a my od monitorov na záver ešte raz pochváľme autora za jeho výkon, to kľúčové sa pochopiteľne ukrývalo v parádnej objaviteľskej a samozrejme aj terénnej práci. Bez rýpavého úmyslu však tiež jedným dychom dodajme, že vzhľadom k existujúcej kvalite prezentovaného materiálu bude určite žiaduce a vítané budúce zopakovanie tohto pozoruhodného počinu v lepšej akosti.

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Richard Ježík

Dátum a čas pozorovania:

nedeľa 15.9.2019 okolo 06:30 LSEČ (na svitaní)

Lokalita pozorovania:

Baranec (Tatry; podcelok Západné Tatry)
N49.1734697 E19.7408425 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Čierťaž (Vihorlatské vrchy; podcelok Popriečny) 195,7 km

Simulácie UDeuschle:

východ - juhovýchod 

Fototechnika:

Canon 4000D + Sigma 50-500mm; Canon 18-55mm



Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných podmienok bez uvažovania refrakcie


Niekoľko ďalších dokumentačných záberov z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: dv, db


Galéria

Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.