Keď Richard 1. februára fotografoval z Veľkého Griča Schneeberg oproti zapadajúcemu slnečnému kotúču, mal už v ten deň v skutočnosti za sebou jedno, pričom ešte ďalekejšie pozorovanie. Na svoju vtáčnickú túru sa vydal ešte predpoludním a teraz si pozrieme, čo všetko vzdialené ho počasnej postretlo.

Ako sa presvedčíme, bolo to z podstatnej časti o starostlivom hľadaní vhodných miestečiek a priezorov medzi stromami pre zachytenie ďalekých objektov. Prvé okienko prišlo na rázsoche Buckova na vrchu výrazného skalného previsu, odkiaľ sa vhodne otvoril výhľad na Malé Karpaty:

Ďalej náš pozorovateľ pokračoval hrebeňom na Orlí kameň, spod vrcholu ktorého sa otvára pohľad na juh s početným dalekým Maďarskom na obzore. Zľava sa najskôr prezentuje Mátra:

Viac vpravo sa potom postupne pridávajú pohoria Borzsony, Vyšehradské a Pilíšske vrchy, až napokon vidno aj severovýchodný okraj horstva Gerecse:

To úplne najprominentnejšie však ponúkol priezor na Bielej skale, z holiny neďaleko od tunajšieho turistického smerovníka Pod Bielym kameňom. Bol to však boj nielen s nájdením pozorovacieho bodu, ale aj s rozlíšením zaznamenaných vrcholov, konieckoncov posúďte sami z nasledujúcej dvojice fotografií pred a po úprave. Snehové polia na alpských končiaroch, tie na Schneebergu podľa Richarda viditeľné voľným okom, však opäť raz naznačovali, že snímka môže ukrývať čosi veľmi ďaleké. No a napokon sa táto predtucha alpských bielych skál z Bielej skaly vtáčnickej aj naplnila:

Slovo „ďaleké“ tak pokojne môžeme zameniť za spojenie „extra ďaleké“, keďže ide k tomuto momentu o štvrté najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska. Zaznamenanie bezmála 250-kilometrovej dohľadnosti za dňa pri príslušnej situácii, ktorá sa bežne vyskytuje v prechodných ročných obdobiach (v ten deň vystúpila teplota na západnom Slovensku nad jarných 15 °C), je nesporne veľmi cenným materiálom, nech už je výsledný produkt vydolovaný akokoľvek. Typologicky podobný extrémne ďaleký kúsok evidujeme zataľ iba jeden, paradoxne práve z Vtáčnika (Kláštorská skala) rovnakým alpským smerom.

Nezostáva teda nič iné ako lovcovi diaľok zagratulovať, ale najmä uznanlivo kvitovať všetku skvele vykonanú prácu vo viacerých smeroch, čo konieckoncov najlepšie dokumentujú jeho vlastné slová: „Predpoveď sľubovala bezoblačné Alpy, bolo krátko po prechode frontu. Najväčšia obavu som mal z toho, že Vtáčnik nebude odkrytý z oblačnosti a vo vyššej nadmorskej výške som skutočne do oblakov vstúpil. Tie ale našťastie stihli ustúpiť a odkryl sa najskôr už kontrastne menej kvalitný juh a maďarské horizonty. Ústredným cieľom bola ale lúka po výrube pod Bielou skalou, ako ukazujú dostupné letecké snímky. Po príchode na predpokladané miesto som ostal stáť pri už statných mladých ihličnanoch, a len som blúdil okolo hľadajúc medzierku medzi stromami. Žiadaný alpský horizont som chcel určiť podľa bližšieho Kamzíka, naivne si mysliac, že ho rozlíšim voľným okom. Po dlhšom blúdení v odmäkovom hlbokom snehu s výrubom som v malej medzierke okom uvidel obrysy nápadne pripomínajúce pozorovanie z Kláštorskej skaly s dvoma zasneženými vrcholkami. Trošku zmätene som vytiahol techniku, až som zabudol dať na objektív slnečnú clonu, čo kvalite tiež nepridalo. Hlavne vďaka snehu však napokon nebol problém so spoľahlivou identifikáciou.“
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátum a čas pozorovania:	sobota 1.2.2020 medzi 9:30 a 11:45 SEČ (za dňa)
Lokalita pozorovania:	Buckovo, skalný previs (Vtáčnik) N48.6653640 E18.6519728 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )   Orlí kameň, pod vrcholom (Vtáčnik) N48.6653835 E18.6715583 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )   Biela skala, pod Bielym kameňom (neďaleko rázcestia) (Vtáčnik) N48.6851296 E18.6780156 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Heukuppe (Rax-Schneeberg > Rax, Rakúsko) 247,9 km
Simulácie UDeuschle:	Buckovo -> Malé Karpaty , Orlí kameň -> Maďarsko , Biela skala, pod Bielym kameňom -> Rax-Schneeberg
Fototechnika:	Canon 4000D + 18-55mm & Sigma 50-500mm