V prvom čísle odborného periodika Meteorologické zprávy z roku 1954 možno natrafiť na krátky článok Ladislava Ježka a RNDr. Milana Koldovského, profesionálnych pozorovateľov na významnom, svojim umiestnením charakteristickom meteorologickom observatóriu Milešovka (poloha na Mapy.cz ) v Českom stredohorí. Hoci sa nejedná o pozorovanie z územia súčasného Slovenska, ani pozorovania slovenských objektov, príspevok predstavuje veľmi zaujímavý diaľkovopozorovateľský artefakt z relatívne dávnych historických časov. Špecifickým je aj zaznamenanie situácie (pozorovaných vrcholov) „iba“ v podobe nákresov vzhľadom na (ne)dostupnosť fotografickej techniky, ktorá v danom čase nebola samozrejmosťou. Predmetný článok „Totálna reflexia na inverzných vrstvách“ (v originále v češtine) preto na tomto mieste sprostredkúvame v jeho plnom znení (pdf verzia) a pod ním zjednodušený krátky rozbor základných skutočností, ktoré sa uplatnili v daných pozorovacích situáciách.

V článku je popisovaná dvojica diaľkových pozorovaní z 15. marca 1953 a 18. novembra 1953, pri ktorých bolo možné pozorovať výraznú (fatamorgánu) zrkadlenie na pozorovaných objektoch. Simulácie záujmových častí horizontu, spomínaných v článku: Ještěd a Krkonoše , Krušné hory , Stropník .

Pre oba uvedené dátumy je z meteorologického hľadiska s ohľadom na diaľkové pozorovania rozhodujúce v zásade to isté (hoci poloha tlakových útvarov je trochu odlišná). Zjednodušene, ide o pozorovaciu situáciu nad inverznou hladinou vo veľmi suchom vzduchu v tzv. voľnej atmosfére . Pre výhľady/dohľadnosť za tejto situácie platia zásady: čím suchší vzduch, tým lepšie; čím nižšie inverzná hladina klesne, tým lepšie. Určujúca mohutná tlaková výš bola veľmi dobre vyjadrená pri zemskom povrchu, ako aj vo vyšších vrstvách atmosféry (15. marca 1953 , resp. 18. novembra 1953 ). Ešte presnejšie, vo výškovom tlakovom poli bolo možno pozorovať vysunutie hrebeňa vysokého tlaku s osou približne v smere pozorovacej oblasti. V týchto hrebeňoch bývajú často ešte silnejšie zostupné pohyby, než v centrálnej časti tlakovej výše. V dôsledku toho hranica inverznej vrstvy, oddeľujúcej nepriezračný (vlhký a zakalený) vzduch v spodnej vrstve, tzv. hraničnej vrstve atmosféry a veľmi suchý a čistý vzduch vo voľnej atmosfére, poklesáva nižšie.

V diskutovaných prípadoch teda inverzná hladina nepochybne ležala pod úrovňou pozorovateľa (vrchol Milešovky 837 m n. m. + cca 19 m meteorologická veža + cca 2 m pozorovateľ), pričom bola prítomná silná inverzná vrstva v najspodnejšej časti na voľnej atmosféry. Zrkadliace sa vrcholy sa na obzore zdanlivo nachádzali na, resp. tesne nad rozhraním nepriezračného a priezračného vzduchu (svetlo prechádzajúce cez inverznú vrstvu), v ktorého priestore tak bol pozorovaný fatamorgánový tanec 130 km vzdialených vrcholov. Povšimnutia hodné však tiež je, že podľa Ježka a Koldovského bolo zrkadlenie možné pozorovať aj na blízkych vrcholoch, najbližšie vo vzdialenosti len okolo 20 km. To je potvrdením, že v prípade výskytu zrkadlenia nejde primárne o vzdialenosť, ale práve o zdanlivú polohu na obzore; zrkadlenie sa z objektívnych príčin objavuje na pomyselnom „vizuálnom styku“ inverznej hladiny s existujúcim obzorom.

Na záver pripomeňme, že rámcovo rovnaký typ situácie nastal napríklad 2. januára 2020, kedy boli premiérovo pozorované Alpy z Veľkej Fatry (zábery ; naša správa; náš rozbor situácie; poveternostná situácia (tlakové pole) ).


Literatúra:
Ježek L., Koldovský M. (1954): Totální reflexe na inversních vrstvách. Meteorologické Zprávy 7(1): 11–12.