Biela perinka, z ktorej prečnievajú ďaleké hory až veľhory, rozhodne neuspáva. Práve naopak dokáže vyplaviť nejeden endorfín, či už priamo v teréne, alebo pri spätnom pohľade na fotografie.

Spoločná kompozícia našich veľhôr v pozadí značne vzdialeného veľkého sídla býva vždy zásahom, ktorý nadchne najmä, no určite nielen miestnych.

Mozaiku ulovených vihorlatských horizontov rozširujeme o ďalekých pristojacich na juhovýchode.

Magické Poloniny lákajú nielen svojimi pralesmi a divočinou, ale rozhodne aj ďalekými výhľadmi.

Pri príležitosti súčasného počasia druhýkrát v rade spočinieme na Vihorlate, v dôležitý deň histórie, zamerajúc sa na jeho najvzdialenejšie vnútroštátne výhľady.