Západ Slnka na hrade týčiacom sa nad priľahlým malebným krajom a v tejto scenérii vzdialené Alpy. Ideálna konštelácia na príjemnú, možno aj nezabudnuteľnú večernú prechádzku, čo poviete?!

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.

Richard sa vracia, alias pri ďalšom pokuse už mohylou ozdobené Bradlo vydalo aj svoje najvzdialenejšie výhľadové ozdoby.

Novú jesennú výhľadovú sezónu otvára dlhočizný pohľad na tradičný západniarsky cieľ. V obrázkoch, zanechávajúcich pohladené oči, ale aj svrbiace ruky.

Sto rokov od smrti jedného z najväčších Slovákov si pripomenieme aj my obzoruchtiví. Bezmála dvestokilometrovým pozorovaním od miesta jeho večného odpočinku.

Dlho sme na našom portáli čakali na veľkojavorinskú výhľadovú nálož. Napokon sa ukázalo, že to je megabomba, ktorá vybuchla už pred vyše troma rokmi.

Minule to z pohronských pahorkov tesne nevyšlo, tentokrát sa ale už vyše dvestokilometrová nížinno-veľhorská lokálna seansa šťastne uskutočnila.

Tento počin zaiste viac rezonuje, jemne povedané, ako nie celkom úspešné pozorovanie. Každopádne si na tomto prípade ukážeme a popíšeme opäť raz niečo navyše z učebníc diaľkových pozorovaní.

Front za frontom, extrémny výhľad za extrémnym výhľadom.