Tentokrát tu máme veľmi cenné pozorovanie zo strechy Nízkych Tatier. Síce tri a pol roka staré, no až doposiaľ spiace v súkromnom archíve. Avšak okrem pútavej scenérie na záberoch bude vyslovene potrebné dodať k tomuto počinu niečo extra.

Veľkonočný dvojhlavý Vihorlat a retrospektívny návrat o poltucet rokov k jednému z najvzdialenejších možných vnútroštátnych výhľadov na Slovensku.

Pri príležitosti súčasného počasia druhýkrát v rade spočinieme na Vihorlate, v dôležitý deň histórie, zamerajúc sa na jeho najvzdialenejšie vnútroštátne výhľady.

Nenápadné pohoríčko s nápadnými ďalekými výhľadmi v ukážkový jesenný deň a výborný fotograf. Level konfigurácie: ideálny.

Front za frontom, extrémny výhľad za extrémnym výhľadom.

Zimno-jarné zovretie frontami v teplom sektore tlakovej níže znamenalo ďalší exkluzívny výhľadový deň.

Vymrznutý, ale s fenomenálnym výhľadom. Aj o tom sú diaľkové pozorovania a jedno z takých sa predvčerom večer odohralo na severovýchode SR.

Máme októbrovú jeseň, ku ktorej si pripomenieme, ale aj spresníme jedno z najvydarenejších zaznamenaných pozorovaní z nášho územia.

Povesť bájneho vrchu o jednom z najďalekejších slovenských výhľadov (už) nie je povesťou, ale skutočnosťou.

Východoalpské dvojtisícovky z najvyšších partii pohoria Vtáčnik. Výrazný studený front vydláždil cestu veeeľmi ďalekému výhľadu.