V súčasnosti naďalej nepokračujeme s plnohodnotným publikovaním nových článkov na našom portáli. Zobraziť viac informácií.

Ak máte záujem o publikovanie vašich pozorovaní v osobitnom článku na špecializovanej webstránke, neváhajte sa tiež obrátiť napr. na poľských kolegov zo stránky Dalekie Obserwacje (mail: redaktorzydo@gmail.com), ktorí vaše pozorovania uvítajú a radi uverejnia. Na svoje úlovky môžete poľských kolegov upozorniť aj v ich facebookovej skupine o diaľkových pozorovaniach Tatry z Podkarpacia i inne Dalekie Obserwacje.

12. augusta 2022



Výhľady na Vtáčniku? Veľmi košaté! Media type


V čase keď ľudia skákali po stromoch, uvideli aj cez 280 km ďaleko. A neprekážal im v tom ani nejaký paranoidný piatok trinásteho!

Diaľkové vyčíňanie Richarda J. pokračuje. Tentokrát obrátil svoju pozornosť na najvyšší bod pohoria Vtáčnik. „Už od utorka 10.3. som sledoval stav počasia na blížiaci sa piatok a vyzeralo to stále lepšie a lepšie. Výber lokality medzi Vtáčnikom alebo veľkofatranskou Krížnou nakoniec kvôli ľahšiemu presunu autom vyhral Vtáčnik. Posledná časť jazdy bola veľmi zaujímavá, "cesta" z Lehoty pod Vtáčnikom na Sekaniny bola hneď prvým výrazným zážitkom. Nasledoval ľahký, no dlhší výstup. Vo vrcholovej časti bolo pomerne dosť odmäkového snehu, občas som zapadol celkom hlboko :)“, uvádza nás nezastaviteľný lovec horizontov do deja.

Vrchol Vtáčnika je veľmi priaznivým miestom pre ďaleké výhľady, a to nielen potenciálne. V sieti sa z tohto miesta najčastejšie objavujú vyše stokilometrové pohľady na Tatry či Nízke Tatry až s Kráľovou hoľou z vyhliadky pri kríži a dvoch skalách. Tie v prvej sérii fotografií tentokrát vďaka autorovi doplníme aj o vzdialené Beskydy - Moravskosliezske i Oravské:



Pri výhľadoch na juhozápad, kde možno očakávať mimoriadne vzdialené alpské ciele, však z vrcholu Vtáčnika kvôli jeho lesnatosti nastáva určitý problém. Nie však pre Richarda! „Bolo dosť času a po zdokumentovaní tatranského segmentu som začal hľadať výhľadové možnosti na Alpy. Zo zeme som nenašiel nič a tak som zvažoval možnosť vybudovania provizórnej "rozhľadne" zo snehu alebo vyhľadaní vhodného stromu. Po prepočítaní, že by som potreboval presunúť veľkú masu snehu, vyhrala lenivosť. Cvične bez techniky som vyliezol na jeden zo stromov a hľadal pohodlné bydlo pre časovo pomerne dlhé zaznamenávanie západoviek a pozápadoviek. To sa podarilo, no ešte som sa predsa na chvíľu usadil na pevnej zemi a nakŕmil som seba aj ostatných (viď dokumentačná foto). Až potom som sa vydal, tentokrát už aj s technikou, medzi konáre. Bolo relatívne teplo, slnko ešte svietilo a hoci občas fúkol silnejší vietor bolo to odzadu, takže som si to celkom užíval. Po západe sa ochladzovalo a svetla ubúdalo, ale vydržal som, kým sa dalo niečo cvaknúť.“

O tom, že „niečo cvaknúť“ sa v ten večer alpským smerom naozaj dalo, najlepšie vypovedajú zhotovené snímky. Kontrast na 230+ km ďaleko ležiace objekty bol naozaj znamenitý:



No a podmienky boli až natoľko prajné, že pri väčšom detaile sa na záberoch dala odhaliť aj úplne najodľahlejšia vtáčnická diaľka! (Možnosť, že v príslušnom mieste horizontu by mohla byť zachytená oblačnosť a nie vzdialený objekt, bola vylúčená viacerými objektívnymi dôkazmi a skutočnosťami.)



Ako už bolo naznačené, ide o vtáčnické (vrcholu i celého pohoria) maximum za štandardných podmienok. Ale zďaleka nielen to! K tomuto momentu je to celkovo tretie najvzdialenejšie diaľkové pozorovanie z územia Slovenska a súčasne nové najvzdialenejšie slovenské pozorovanie uskutočnené slovenským pozorovateľom. Zaujímavosťou tiež je, že Hochschwab je najviac vo vnútrozemí ležiacim rakúskym pohorím, ktoré možno zo Slovenska za normálnych okolností pozorovať a práve vrch Vtáčnik predstavuje najvzdialenejšiu pozorovateľskú lokalitu Hochschwabu u nás.

Ťukáte si na čelo pri realizácii pozorovania z korún vysokých drevín?! Dajme ešte raz priestor pozorovateľovi na obhajobu: „To zase určite bude, že čo je to za šialenca, ktorý lezie po stromoch! :) Kto chce - hľadá spôsoby, kto nie - hľadá dôvody! S tým stromom to ale fakt nebolo plánované, pôvodne som si myslel, že mi postačí priezor, ktorý som našiel pri predchádzajúcom pokuse. Avšak počas celého výstupu som videl Malé Karpaty a v onom priezore nebolo nič. Tak som zistil, že šlo o priezor nevhodný (na Podunajskú nížinu).“

Richardovi patrí rozhodne poďakovanie a uznanie za nový, tentokrát obzvlášť entuziastický skutok, ktorým nám všetkým otvoril dvere k ďalším historickým obzorom, pozorovateľným z územia našej krajiny.

V pokračujúcom absolútne bezprecedentnom diaľkárskom roku 2020 sa javí možným už naozaj všetko. Život ani príroda nerobia rozdiely, ten šťastný deň pritom môže byť každý, aj piatok trinásteho! Treba byť jednoducho vždy odhodlaný a pripravený.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Richard Ježík

Dátum a čas pozorovania:

piatok 13.3.2020 medzi 15:15-18:15 SEČ (za dňa a pri súmraku)

Lokalita pozorovania:

Vtáčnik (Vtáčnik)
pri kríži a dvoch skalách: N48.6248890 E18.6350078 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )
strom na vrchole: N48.6249067 E18.6345839 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Hochschwab (Hochschwab, Rakúsko282,3 km

Simulácie UDeuschle:

sever-severovýchod , Alpy 

Fototechnika:

Canon 4000D + Sigma 50-500mm


Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)

Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok


Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracoval: dv


Galéria

Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.