ZnáRodnenie unikátu Media type


Makovica rozhodne nebola prázdna a tí menší opakovane dokázali svoju veľkosť. Vitajte pri (nielen) Rodne 2, ktorá tentoraz zažiarila, čuduj sa svete, medzi intenzívnymi slnečnými lúčmi!

„Pri našej komunikácii s redakciou sme sa snažili odhadnúť, asi raz za koľko rokov sa ukáže Rodna vzhľadom na obľubu inverzie tvoriť sa obzvlášť nad povodím rieky Tisy na ukrajinskej (Zakarpatskej) nížine. O to prekvapujúcejšie bolo zopakovanie pozorovania po piatich týždňoch, navyše cez deň (pri všetkých výhradách ku hraničnej kvalite oboch pozorovaní).“, poznamenáva Peťo, ktorý naďalej zostáva jediným Slovákom, ktorému sa najvyššie východokarpatské pohorie podarilo zdokumentovať zo slovenskej zeme. Po nedeli 15. marca 2020 už dvakrát.

Áno, tomu istému človeku sa pošťastilo zopakovať svoje nedávne (8. februára 2020) prelomové pozorovanie Rodnianskych vrchov z Menšieho vrchu. K tomu teraz pridal zachytenie spomenutého rumunského pohoria zo susednej Makovice. Avšak, ako už bolo naznačené, to všetko tentokrát za denného svetla! O tom sa nikomu zaiste ani nesnívalo, k viditeľnosti rodnianskych objektov však významne dopomohlo ich pokrytie snehom.

Bez debaty, z meteorologického hľadiska to bol výhľadový deň (aj v zmysle biely deň) ako stvorený. Priam skvostný. „Samozrejme som sa chystal, keďže predpovedaný pohyb tlakovej výše bol tesne za Karpaty, ale hlavne mal byť pomalý, čo sľubovalo stabilné podmienky počas dňa. Nie ako 8.2., keď výš v noci len preletela a od rána sa dohľadnosť kazila. Keďže bol víkend, naplánovali sme si s manželkou Makovicu a Menší vrch. Je to nenáročná túra a obaja sme boli z formy, ja po chorobe obzvlášť. Ráno mali byť nad juhovýchodnými Karpatami ešte mraky, aj preto som nad východom slnka ani neuvažoval. Navyše som chcel zložiť denný fotoreparát, keďže naposledy som pohorel. Ten sa podľa očakávania vydaril, hlavne som si ulovil všetky ukrajinské Poloniny, pre mňa ako krajinára vydarený deň. Výhľady z Makovice a z Menšieho vrchu sú viac-menej identické a zdalo sa mi, že nemá zmysel zahlcovať článok rovnakými fotkami. Preto posielam jednu dennú polovicu obzoru z Makovice a druhú z Menšieho vrchu, aby sa to neopakovalo, bol tam celý obzor a boli zastúpené oba vrchy.“

Vzhľadom k pozorovateľovej trase, začíname pekne časopriestorovo na Makovici. Miestna, hoci len rúbaňová vyhliadka, má rozhodne čo ponuknúť. Napríklad Bieszczady, ku ktorým autor dodáva: „Na fotke je tiež vidieť Vranov nad Topľou, Humenné a Sninu olemované horami. Asi nebude existovať veľa takých fotiek z tohto regiónu.“:


 


Takto pre zmenu vyzerajú makovická Boržava a Horhany pod drobnohľadom:


 

„Doma pri kontrole fotiek ma zaujali veľmi nejasné biele škvrny v Chustskej bráne.“, objasňuje ďalšie skutočnosti Peťo. Áno, tomu najcennejšiemu na obzore na Makovici síce bolo nutné trochu dopomôcť vo „fotošope“, rodnianske Rumunsko ale vďaka snehu žiari celkom spoľahlivo:


 

Presúvame sa o kúsok ďalej na Menší vrch, z ktorého sme si už prezreli kompletný východo-juhovýchodný horizont aj zo svitania 8. feburára. Druhú poloninovú polovicú, ktorou je z týchto končín tá ukrajinská, si ale v panoramatickom vide pozrime znova. Pozorovateľ k tomu dodáva: „Nech je vidieť, ako vyzerajú cez deň. Tie Poloniny sú strašne rozťahané po celom obzore.“:


 


„V prípade Rodny je denná verzia tej z rána 8.2. nafotená iba pri 154 mm. Fotil som iba formálne celý obzor, na 250 mm sa mi už nechcelo, bola tam voľným okom iba hmla.“ 
Smerom do prielomu Tisy si aj tak všimnime nielen vysnežené hrebene Rodny, ale pozorné oko zaiste naďabí napríklad aj na mukačevský hrad Palanok:


 

Celú úlovkovú parádu ešte uzavrieme pohľadom na Gutínske vrchy a Ignis:


„V takomto počasí sú to pre mňa fotoorgie, kedy sa už ku koncu strácam, čo mám odfotené a čo ešte nie. Na tej trase je minimálne sedem hlavných výhľadových miest, rôzne horizonty, rôzne perspektívy, skrátka je to fuška! Veď z tejto prechádzky priniesol 283 fotiek, normálne bol foťák cestou späť ťažší :-)“, kompletizuje bojovník s aparátom útržky príbehu z ďalšieho historického dňa.

Z redakcie si ešte na tomto mieste dovoľujeme pripomenúť, že aj na základe tohto pozorovania sme spresnili výsledky toho predchádzajúceho v rodnianskom segmente.

A tak sa Peter, ktorý mal opäť raz (extra) Filipa pri výbere podmienok, stal „vlastníkom“ Rodny. Inak povedané, tento zo Slovenska unikátny výhľadový cieľ pre seba doslova znáRodnil. Podarí sa ju niekedy uzrieť aj nám ostatným?
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Peter Filip

Dátum a čas pozorovania:

nedeľa 15.3.2020 medzi 11:00-14:00 SEČ (za dňa)

Lokalita pozorovania:

Menší vrch (Slanské vrchy)
N48.8616281 E21.5031203 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )

Makovica (Slanské vrchy)
N48.8462356 E21.4955008 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

z Menšieho vrchu: Grohotu (Rodnianske vrchy, Rumunsko272,4–272,5 km
z Makovice: Pietrosul Rodnei (Rodnianske vrchy, Rumunsko271,2 km

Simulácie UDeuschle:

Makovica -> Bieszczady , Makovica -> Boržava, Horhany , Makovica -> Chustská brána, Rodnianske vrchy , Menší vrch -> ukrajinské Poloniny , Menší vrch -> Rumunsko 

Fototechnika:

Canon EOS 700D + 55-250mm


Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)

Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok

Spracovali: dv, db


Kategórie článku
Diskusia (2)

Milan Stuchlý
07.04.2020, 08:43


Už týždeň dopredu pri pohľade na Windy - vlhkosť mi bolo jasné, že v nedeľu asi nastanú dobré podmienky zo Slanských vrchov smerom na Východné Karpaty. Len koronavírus mi zabránil v sobotu zbaliť bivakovacie potreby a nasadnúť na rýchlik do Košíc ... Pekné zábery.

Richard Ježík
07.04.2020, 13:03


Tiež som tam videl dobré podmienky, ale dvanásteho som z práce prebehol Žihľavník, v piatok Vtáčnik, v sobotu 70 km prechádzka na záhorí a už som bol dosť zničený na ďalšie cestovania. Gratulujem k veľmi vzácnemu úspešnému pozorovaniu. :)


Načítať iný obrázok.