Dnes budeme splácať dlhy. Už hodnú chvíľu vám totiž „ideme“ dve presne zacielené septembrové fotomisie z výškovej kulminácie Nízkych Tatier od bombardéra Richarda. Jeho podivuhodnými kúskami si doplníme krajne bohaté miestne diaľky, ktorých prezeranie sme kedysi dávnejšie započali pri úsvitovej prehliadke východným smerom.

Tentokrát teda budeme hľadieť pri súmračných podmienkach prevažne na opačnú stranu. Na prvej z dvoch návštev Ďumbiera sa Richard ocitol 8. septembra tohto roku. Čuduj sa svete, mnohé bližšie objekty sa pred jeho objektívom skryli, podaril sa však paradoxne kúsok najvzdialenejší. Práve na Malej Dunajskej kotline ustúpila vlhkosť natoľko, že boli umožnené juhozápadné pohľady na najďalekejšie ďumbierske Maďarsko. „Cesta hore sa mi v ten deň zdala nekonečná. Na vrchol som vyšiel asi hodinu pred západom slnka a podmienky mali ďaleko od ideálnych, pás zvýšenej vlhkosti bol zreteľný takmer na celom obzore, trochu menej vlhko bolo JZ smerom na Maďarsko. Opäť raz na tomto mieste musím oceniť veľmi dobrú redakčnú prácu s postprocesom. Ľudia, ktorí prišli na západ slnka na vrchol sa pomaly vytrácali, nepripravení na typické veterné počasie na hrebeni Nízkych Tatier.“, okomentoval udalosti a dôsledky večera výhľadový lovec.

Pohorie Gerecse, ktoré bolo podľa autora viditeľné aj voľným okom, síce dvestokilometrovú hranicu neohrozuje... ↓

...Bakonský les však dvestovku valcuje aj so slušným kilometrickým zvyškom navyše. A práve tento pohľad sa hrdí prívlastkom ďumbierskeho maxima za štandardných podmienok. Zároveň sa touto fotkou podarilo Richardovi dosiahnuť na v tomto momente najvzdialenejší evidovaný slovensko-maďarský výhľad ↓

Druhýkrát sa na najvyšší nízkotatranský bod nezlomný pozorovateľ vrátil len o 10 dní neskôr - 18. septembra 2020, teda v deň, z ktorého máme zaznamenané aj ďalšie cenné diaľkové kúsky (Široká veža, Žarnov). Svoju novú akciu zhrnul jej protagonista takto: „Hneď po príchode na vrchol ma prekvapili podmienky smerom na východ a bolo tiež vidno celkom ďaleko aj na polohy oproti slnku. Maďarsko na juhozápade tentokrát nebolo pozorovateľné vôbec. Po západe som dosť dlho čakal na štýlovo sediaceho v sedle Stohu :)“ 

Pekne po poriadku, každopádne však hneď mierime na ďalší elitný ďumbiersky počin, ktorým sú útržky Malých Karpát, sťa jeden z najvzdialenejších možných vnútroštátnych výhľadov na Slovensku. Konkrétne - aktuálne druhý najďalekejší (rebríček), pričom všetky tri známe doteraz zapísané slovensko-slovenské stodeväťdesiatky má na konte práve Richard ↓

Ďalej postupovať obzorom budeme s rastúcim azimutom, takže smerom doprava. Zo 100+ kilometrových pohľadov sa najskôr vľavo od veľkofatranskej Krížnej nachádza bezmenný fragment Považského Inovca, nachádzajúci sa neďaleko Panskej Javoriny ↓

Následne k zopár ďalším objektom v Považskom Inovci pristupuje iná Javorina - bielokarpatská Veľká ↓

Poza Lúčanskú Malú Fatru sa, stále v rámci Bielych Karpát, dajú zhliadnuť aj Vršatské bradlá ↓

Strečnianska úžina je pre zmenu ukážkovým priezorom na Javorníky ↓

Cez sedlá a sedielka krivánskeho podcelku Malej Fatry sa dajú pozorovať moravskosliezske Beskydy. Ako prvý objekt z nich veľmi ostýchavo v sedle v Stenách prečnieva Smrk  ↓

Za Stohom sa neskôr ukáže aj Lysá hora, ale pozor! Ešte predtým sa treba poriadne pozrieť do Stohového sedla, kde sa absolútne okulahodiaco vie v správnom okamihu vyskytovať iný český velikán - ten vo veľmi vysokom veku ↓

Zvyšok Moravskosliezskych Beskýd treba hľadať a nájsť za Rozsutcami a Kysucami ↓

Na úplný záver celkom zmeníme smer a aj na koniec dnešnej prezentácie sa pozrieme k našim južným susedom (niektoré ďalšie zábery do Maďarska sú však aj v dokumentačnej galérii). Veľmi jasne bol v tento podvečer pozorovateľný aj „pán Tokaja“ a práve vďaka tomuto úlovku padlo podľa Richarda rozhodnutie plynule pokračovať vo výhľadovom love aj pri nadchádzajúcom úsvite, čo napokon vyústilo v legendárne chvíle na vysokotatranskom Malom Ľadovom štíte ↓

Azda už nikoho nemôže prekvapiť, čoho všetkého sú v ríši ďalekých výhľadov schopní títo dvaja aktéri: rok 2020 a pozorovateľ Richard Ježík. Azda o čosi prekvapivejšie však bude dodať niečo k výhľadovému miestu, ktoré sme v tomto článku navštívili. Ďumbier totiž celkom jednoznačne patrí do kráľovstva výhľadov s dosahom v rámci územia Slovenska. Na východe za vhodných podmienok štandardne dohliadnete až k Vihorlatu, no a ako sme videli vyššie, na západe na malokarpatské krivky s maximom v masíve Konských hláv. Vzájomná vzdialenosť uvedených objektov na opačných koncoch Slovenskej republiky je pritom asi 368 km! Takéto výhľadové slovenské rozpätie ponúka len najvyššia pasáž Nízkych Tatier, prakticky ideálne umiestená v centre našej krajiny.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátumy a časy pozorovaní:	utorok 8.9.2020 okolo 19:00-19:30 LSEČ (pri súmraku) piatok 18.9.2020 okolo 18:15-19:30 LSEČ (pri súmraku)
Lokalita pozorovania:	Ďumbier (Nízke Tatry > Ďumbierske Tatry) ○ 8.9.2020: N48.9363961 E19.6403883 (zobraziť na Mapy.cz  |  mapy.Hiking.sk ) ○ 18.9.2020: N48.9364172 E19.6404444 (zobraziť na Mapy.cz  |  mapy.Hiking.sk )
Najvzdialenejšie pozorované objekty: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	○ 8.9.2020: Nagy-Som-hegy (Bakonský les, Maďarsko) 232,7 km ○ 18.9.2020: Praděd (Hrubý Jeseník, Česko) 215,8 km
Príslušné simulácie UDeuschle:	Gerecse, Bakonský les , západ-severozápad , Tokaji-hegy
Fototechnika:	Canon 4000D + 18-55 mm & Sigma APO DG 100-300mm f/4 + vrcholový kameň a skala ako statív

Ďalšie zábery z pozorovania, vrátane dokumentačných, nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: dv, db